Poznáte tu pieseň o tých Dánoch: „Dínom, dánom na kopečku stála, dínom, dánom na mňa pozerala. Dínom, dánom nepozeraj na mňa, dínom dánom nepôjdeš ty za mňa“?!

Tak presne táto nie je o mladej dánskej kapele, ktorá našla svoj názov v encyklopédii hmyzu -- MANTICORA. O svoju pozornosť sa medzi metalovou pospolitosťou hlásia už svojím piatym albumom.

Tento krát si dovolili prísť s koncepčným príbehom retrospektívy ľudského života. Téma nie zrovna inovatívna, v podobnom duchu sa nieslo trebárs album DREAM THEATER -- “Scenes From A Memory“, či v minulom roku vydaný AYREON -- “The Human Equation“.

Na rozdiel od vyššie spomenutých, progresom napáchnutých, spolkov prináša dánska úderka rázny, šľapavý a nahustený power metal so zvukovou latkou prekliate vysoko. Niet sa ani čomu diviť, veď na producentskú stoličku sa posadil skúsený a metalom ošľahaný harcovník Tomy Hansen (HELLOWEEN, PRETTY MAIDS, TNT, BEYOND TWILIGHT atď.).

V celkovom kontexte vyznieva tvorba Dánov ako nepriamy pokračovateľ štýlu starých BLIND GUARDIAN, nastoleného albumom “Tales From The Twilight World“. Na aktuálnej novinke Dánov nájdeme podobné vrstvenie i stavbu zborov, nehovoriac o farbe Larsovho hlasu, ktorá je v drajvových polohách takmer identická s Hansi Kurschom. A aj keď sa nejedná o nejakého super jedničkového speváka, jeho vokál robí polovicu výsledného soundu MANTICORY.

Dej konceptu sa začína rokom 1934, narodením, a končí v roku 2004, keď ústredná postava príbehu leží na smrteľnej posteli. Pretkaný je reflexiami uplynulého života, udalosťami a spomienkami sa k tomu viažucimi a označenými konkrétnymi rokmi.

Od úvodného intra „If?“ až po outro „If, Then...“ kapela servíruje číre gitarové riffové šialenstvo a zabijácku rytmickú smršť balansujúcu na pokraji power a thrash metalu.

Hneď v druhej skladbe: „King Of The Absurd“ predvedie gitarista ukážku gitarovej kreatívnosti. Rázny a priamočiary ťah na bránu, kde sa muzikanti s ničím nemaznajú a rozbalia to na plné struny, so spevom a samotnou melodickou stavbou asi najviac pripomínajúce slepých strážcov reprezentujú napr. songy „Playing God“ a „Help Me Like No One Can“. Máte chuť na sekané nevermorovské riffy, snúbiace sa s europsko-germánskou melodikou („Melancholic“)? Naopak v brutálnosti a rýchlosti na pokraji thrashu jej konkuruje „Creature Of Failure“, o ktorú sa zľahka obtrú aj progresívne prvky.

Pestrá škála nálad, symbióza valivých strednotempových motívov a umne aplikovaného nevtieravého klávesového podkladu s občasnými thrashovými výbehmi („It Feels Like The End“, „Enigma“) poteší najmä vyznávačov hudby, v ktorej sa vždy niečo deje. Zo strhujúceho víru sily a rýchlosti na chvíľu vytrhne netypická, na klávesoch postavená baladická suita „Fall From Grace“.

Celkovo muzikanti oplývajú vycibreným citom pre stavbu skladby, ako aj vysokou technickou a hráčskou zdatnosťou. Nemalý podiel na výslednom sounde má aj hosťujúci klávesák Finn Zierler (BEYOND TWILIGHT), vyznenie ktorého v spojení s gitarovou hrou Kristiana Larsena dodáva celému dielu značnú dávku temnej dramatickosti. Neoddáva sa zbytočným exhibíciám, namiesto toho dodáva nahrávke akýsi štvrtý rozmer.

V prípade že máte radi mixtúru power, speed, melody a jemných progresívnych elementov je táto nahrávka pre vás tým pravým orechovým. Osobne považujem na danom hudobnom poli za jeden z najlepších albumov minulého roka.